2011. Sound installation. ~ 20min
Voice/ Text: Josef Cseres. Musi: Zsolt Sörés
Hudba padlých anjelov
(Pocta Luci(f)erovi)
Individuálne vs. Kolektívne – Ja vs. Iné – Falošná dichotómia propagovaná prostredníctvom Médií Kontroly a najmä prostredníctvom jazyka. Hermés – Anjel – médium je Posol. Všetky formy komunikatívnosti by mali byť anjelské – sám jazyk by mal byť anjelský – akýsi božský chaos. Namiesto toho je infikovaný samoreplikačným vírom, neurčitým kryštálom separácie, gramatikou, ktorá nám zabraňuje zabiť Hocikohotca raz a pre všetkých.
— Hakim Bey
Viac než teologické a mystické interpretácie fenoménu padlého anjela, jeho metaforické a poetické reinterpretácie, či etymologická genéza a významy “Lucifera”, nás zaujímajú zvuky spôsobené samotným pádom padlých anjelov, ako aj fakt či sa ich hudba odchyľovala od etablovaných ladení a ethe. Bola avantgardná alebo dekadentná? Mala ich rebélia proti zavedenému rádu, ktorá spôsobila ich pád z Nebies, vplyv aj na ich hudbu? Jednoducho, boli to enfants terribles nebeskej hudby? Alebo skôr boli obrátení chrbtom k budúcnosti a nedobrovoľne vystavení víchrici vanúcej z Raja, ako to poeticky napísal Walter Benjamin (vo svojej eseji O pojme dejín; 1940)? “Hudba padlých anjelov” vznikla z takýchto pokušiteľských otázok i z našej túžby preskúmať podstatu musica diabolica (nemýliť si ju so známym tritónom diabolus in musica). Akokoľvek, Vesmír je vesmír je vesmír a Zvuk je zvuk je zvuk. V uvedených súvislostiach nám prichádzajú na um Vespers Alvina Luciera.
Born in Budapest, Hungary in 1969. Lives and works in Budapest. Musician, intermedia artist and writer
Born in Nové Zámky, Slovakia in 1961. Lives and works in Brno, Czech Republic and Nové Zámky
Aesthetician, intermedia artist, curator. Supported by Slovak Institute Vienna.
english
“Individual vs. Group – Self vs. Other – A false dichotomy propagated through the Media of Control, and above all through language. Hermes — the Angel — the medium is the Messenger.
All forms of communicativeness should be angelic — language itself should be angelic — a kind of divine chaos. Instead it is infected with a self replicating virus, an infinite crystal of separation, the grammar which prevents us from killing Nobodaddy once and for all.” (Hakim Bey)
More than in theological and mystical interpretations of the fallen angel phenomenon, its metaphorical and poetical reinterpretations, or etymological genesis and meanings of “Lucifer”, we are interested in the sounds caused by the very falling of fallen angels, as well as in the fact weather their music deviated from the established tunings and ethe. Was it avant-garde or decadent? Had their rebellion against the established order that caused their fall from the Heaven also impact to their music? Simply, were they enfants terribles of celestial music? Or rather they were turned back to the future and involuntary exposed to the storm blowing from Paradise, as Walter Benjamin wrote poetically (in his essay On the Concept of History; 1940)? “Fallen Angels’ Music” arose from this kind of tempting questions as well as from our desire to examine the very essence of musica diabolica (not to be mistaken with the famous tritone diabolus in musica). Anyway, Space is space is space and Sound is sound is sound. In these connections the Vespers by Alvin Lucier comes to our minds. (Jozef Cseres a.k.a. HEyeRMEarS / Zsolt Sőrés a.k.a. Ahad)
— Zsolt Sőrés a.k.a. Ahad/Jozef Cseres a.k.a. HEyeRMEarS
Leave your comment